Fajo Mephisto | 12.11.2019 16:36

Prošvihli jste do hlavního mesta přesídlený multižánrový festival? Nechte si ho odvyprávět od našeho reportéra Faja!

Magická noc trubadúrů - Temple of Phoenixes
2. 11. 2019, Praha. Divadlo Za plotem

Magická Noc Trubadúrů sa tento rok presťahovala do Prahy a to bol jasný signál, aby som ju 2.11.2019 konečne navštívil. Za miesto činu si organizátori zvolili dosť zastrčené Divadlo Za plotem v areáli Psychiatrické nemocnice Bohnice (na samom okraji mesta), navyše pri vchode z hlavnej ulice nič nenasvedčovalo tomu, že smerujeme správne.

Ale trafili sme a na tento úvodný nedostatok môžeme po príchode rýchlo zabudnúť, pretože samotná akcia naozaj stála za to! V programe s podtitulom "Temple of Phoenixes" bola pre návštevníkov pripravená nielen hudobná zložka, ale aj množstvo doprovodných akcií, alebo skôr „atrakcií“.

Samotný rozvrh začal už od 12. hodiny, čo je aj na sobotu akosi priskoro. Organizátori chceli okrem iného vzdať poctu legendárnemu Karlovi Krylovi, a práve jemu bola venovaná úvodná beseda. Následne po 14. hodine sa hlavná sála premenila na skutočné divadlo a z troch predstavení môžeme vypichnúť najmä hru Genderama, v ktorej sa predstavil aj Pavel Štěpán z XIII. století. Počasie vonku bolo relatívne znesiteľné, čo usporiadatelia patrične využili a časť programu sa následne (už po zotmení) presunula práve tam. Okrem ich krátkeho príhovoru dostala priestor Skupina historického a scenického šermu Rytíři Fortuny, ktorí prišli v plnej zbroji a predviedli čo-to zo svojho umenia. My sme však dorazili primárne na hudobnú časť, ktorá bola hlavným ťahákom dňa. Pripravené boli síce len dve kapely, ale v oboch prípadoch išlo o zásadné mená českého gothic rocku.

Po dôkladnom nazvučení sa o 19:00 dostavilo na scénu Bratrstvo Luny z Kralup nad Vltavou. Ich pódiová show bola mimoriadne pestrá, na stejdži sa stále niečo dialo. Kapela mala vďaka dvom gitarám pekne šťavnatý zvuk a niektoré riffy by sa nestratili ani v gothic metale. Príhovory si spravodlivo rozdelili hlavný spevák v štýlovom cylindri a hrabě R.X. Thamo, ktorý päticu hudobníkov podporoval zo zadných radov vokálmi, ale napríklad aj mávaním vlajky. Oko diváka pri niekoľkých piesňach potešila hosťujúca tanečníčka, pri skladbe "Bílé Karpaty" sa na pódiu objavila dokonca celá tanečná skupina.

Došlo aj na krst nového CD "Luna nad Iglau", ktoré do života uviedli Petr Korál a Vladimír Kočandrle. Túto dosku exkluzívne naspieval Petr Štěpán z XIII. století, ktorý si následne podľa očakávania s kapelou zahosťoval aj naživo, v dvoch skladbách. Okrem týchto duetov v setliste dominovali také kúsky ako "451° Fahrenheita", "Volání mrtvých básníků", "Mezi Sfingami", či záverečná povinnosť "Signum Diabolicum". Veľmi príjemná hodina a kvalitná príprava pred hlavným bodom programu.

Tým bol samozrejme návrat do XIII. století. Jihlavská veličina tento rok vydala nové, čiastočne kompiláčné CD "Frankenstein", ale program sľuboval plnohodnotný prierez celou tvorbou. Petr Štěpán a spol. to odpálili, ako už býva zvykom, s dvojicou piesní "Kabarette Voltaire" a "Katakomby". Nasledovala podmanivá "Phobia Nocturna" a setlist sa až podozrivo začínal podobať na posledné pražské vystúpenie v Paláci Akropolis. Publikum síce nebolo také početné (a avizovaná kapacita 400 miest sa nenaplnila), no predsa sa od úvodu dobre naštartovalo a štvoricu na pódiu podporovalo najmä hlasivkami. Aj tie Petrove boli viac-menej v poriadku, razanciu a melódiu v hlase má tento umelec aj po päťdesiatke. Nesmieme opomenúť ani dlhé, podmanivé gitarové sóla, ktorými sa prezentoval najmä vo finálnych častiach niektorých skladieb, pričom mne najviac ulahodil v "Karneval"e. Pavel za bicími - to je nestarnúca mašina a záruka istoty. Ani mladšia polovica zostavy (klávesáčka a basák) nie sú v XIII. Století len do počtu, dnes opäť potvrdili svoje úlohy a teší ma, že i výsledný zvuk celej kapely bol čistý a dobre počuteľný.

Aj v prípade „Třináctky“ došlo na krst novej dosky (má to vôbec zmysel, keď obsahuje len dve nové skladby a zvyšok sú remixy?), opäť sa toho chopili páni Korál s Kočandrlem, táto ich pódiová návšteva však bola o čosi originálnejšia. CD-čko totiž uviedli do života za pomoci magických kariet, pričom členovia kapely si postupne vytiahli tri a krstní otcovia následne podľa ich významu určili, aký osud čaká nový album. Veľmi originálne, hoci to zabralo trochu viac času.

Následne sa už v útrobách divadla striedali pomalšie veci s rýchlejšími, samozrejmosťou boli obe ukážky zo spomínanej novinky ("Chaotica" a titulný song "Frankenstein"). Zo starších potešili najmä jasná koncertná záležitosť "Transylvanian Werewolf", legendárna "Justina" a nechýbal ani "Upír s houslemi" - jediná skladba, pri ktorej Petr odložil gitaru, prenechal hlavné inštrumentálne slovo sympatickej klávesáčke Kateřine a sám sa chopil len mikrofónu. V jednom momente jej však vypomohol a kým ona hrala akordy, šikovne si na jej klávesoch strihol sólo. V prídavkoch sa ešte objavila hledaná-milovaná "Elizabeth" a kapela svoj set zakončila s pomalou, mierne hypnotickou a pre fanúšikov „Třináctky“ kultovou baladou "Růže a kříž".

Jedenásť piesní ubehlo ako voda a nastal neodmysliteľný koniec Magickej Noc Trubadúrů. XIII. století nám príjemne ulahodilo, ani Bratrstvo Luny sa nenechalo zahanbiť a ak organizátori pred koncertom deklarovali, že sa jedná o dve najzásadnejšie formácie českého gothic rocku, mali pravdu. Táto akcia to len potvrdila.