Fajo Mephisto | 10.03.2022 14:10

Po dvoch rokoch sa do Prahy vrátila tuzemská legenda XIII. století. Ako to vypadalo 5.3.2022 na ich koncerte v Paláci Akropolis, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Po minuloročných koncertných suchotách bol hlad fanúšikov po XIII. století väčší než zvyčajne, a teamu Sanctuary bolo cťou privítať gothicrockovú veličinu na tradičnom mieste činu, v pražskom klube Palác Akropolis. Ako už býva zvykom, nechýbala ani predkapela (špeciálny hosť) zo zahraničia.

Sobotný koncert tak od 19:30 odštartovala nemecká formácia Bloody Dead And Sexy. Sama priznala, že išlo o ich úplne prvé vystúpenie v Prahe… a čakanie sa vyplatilo. Sála klubu bola väčšinu času ešte len poloprázdna, ale chápem, že Nemci u nás nie sú extra známi. Štvorica na pódiu predviedla poctivý deathrock s príchuťou post-punku, ako aj decentnými nádychmi gothic rocku.

Bloody Dead and Sexy - Solemn Times

Hudobne sa opierala hlavne o gitarové vyhrávky, bubeník udával prevažne rýchlejšie tempá, ale v pár skladbách sa nebál aj spomaliť a výsledok znel vcelku plynulo. Najväčšiu pozornosť pútal spevák a frontman Rosa Iahn, ktorý podal energický výkon a celý koncert si užíval. Naliehavý spev obohatil o rôzne, občas až bizarné výkriky, avšak táto škála vokálov do prezentovanej hudby zapadala „tak akurát“.

V setliste zaznela slušná kopa prevažne starších skladieb; za všetky spomeňme "One By One". Pomedzi to minimálne dve novinky (jedna dokonca zažila koncertnú premiéru), čím kapela potvrdila, že na novom CD-čku sa pracuje. Publikum sa postupne preberalo k životu a svojou odozvou si napokon vypýtalo aj jeden prídavok. Bloody Dead And Sexy možno nepatria medzí lídrov žánru, ale ich dnešné výstúpenie malo dostatočnú razanciu a určite nesklamalo.

Bloody Dead and Sexy - Their House

Po povinnom čakaní sa spustilo obligátne intro, nasledovalo vkusné odhrnutie opony a dlhoočakávaný návrat do XIII. století. Jihlavská gothicrocková legenda začala vo veľkom štýle s hymnickým opusom "Fatherland". Sála klubu bola viditeľne plnšia, publikum od úvodu poriadne naštartované a mimoriadne hlučné. Nasledoval výlet smerom od Brandenburskej brány k sloupu Siegessäule – v nenápadnej, no krásnej piesni "Nebe pod Berlínem".

Jasnou koncertnou záležitosťou je mocný "Transylvanian Werewolf", a do útrob klubu dorazil aj jeden z novších trackov, nespoutaný "Frankenstein". Následne frontman Petr Štěpán odložil gitaru, chopil sa len mikrofónu a nechal vyniknúť novú klávesistku Andreu Koženú. Štvorica najprv vzdala hold svojmu rodnému mestu ("Iglau"), za moment už „rány bičem v erotických extázích“ rozdával "Upír s houslemi". V závere skladby Petr svojej kolegyni šikovne vypomohol aj na klávesoch.

XIII. století - Iglau

Kapela aktuálne slávi 30 rokov od vydania debutovej dosky, na ktorú dnes došlo trikrát. Nesmrteľná múza "Justina" zrejme nikoho neprekvapila (a predsa išlo o jeden z vrcholov večera), ale vypočuť si živé prevedenie titulnej skladby "Amulet", to bola vcelku príjemná rarita. Dôležitou súčasťou „Třináctky“ sú texty, ktoré fanúšikovia dôverne poznajú a spoločne s kapelou odriekali nielen celé refrény. Ako napríklad aj v ďalšej zásadnej hitovke "Karneval", ktorá ani dnes nechýbala. V jej závere nás Petr potešil ikonickým gitarovým sólom.

Čas rýchlo odsýpal, kapela sa však na moment odobrala do zákulisia, aby vzápätí spustila tri povinné prídavky. Všetci sme smutní a frustrovaní zo situácie, ktorá momentálne prebieha na Ukrajine. O to silnejšie dnes vyznela už tak podmanivá pieseň "Evropa". V týchto momentoch bolo vidieť dojatie aj na tvárach samotných protagonistov. Napokon došlo i na „hledanú-milovanú“ "Elizabeth", bez ktorej si mnohí fanúšikovia nevedia koncert XIII. století predstaviť. A že jej zahratie neni pre kapelu povinnosťou, o tom sme sa už neraz presvedčili. Záver celého setu obstarala pomalá, prevažne akustická, no hlavne kultová balada "Růže a kříž"… a 80 minút v objatí magickej temnoty bolo minulosťou.

Sečteno a podtrženo: Návrat do XIII. století dopadol výborne!

XIII. století - Upír s houslemi

Nestarnúci líder Petr Štěpán to v sebe ešte stále má. Klobúk dolu za predvedený vokálny výkon! Neopomeňme ani dlhé, lahodné gitarové sóla, ktorými sa prezentoval najmä vo finálnych častiach niektorých skladieb. Basák Miroslav Palda Paleček ho neraz úspešne doprevádzal, navyše stíhal aj burcovať fanúšikov. Pavel za bicími – to je nestarnúca mašina a záruka istoty. A najnovšia posila, zmieňovaná Andrea, bola určite správnou voľbou pri voľbe novej klávesáčky. Toto mladé žieňa ukázalo talent a s prehľadom zvládlo svoje party. Súčasná zostava šlape bez viditeľného zaváhania, o ich zohratosti nemožno pochybovať.

Škoda len výsledného zvuku, ktorý dnes nebol stopercentný. V inak príjemnom priestore Akropolis som už zažil lepší. A poďme k diváckej účasti: tentokrát sa nazbieralo vyše 350 platiacich fanúšikov. Áno, v minulosti sme zaznamenali aj väčšie počty, ale to nijak neznižuje dnešný príjemne strávený koncertný večer.