Po piatich rokoch sa do Prahy vrátila kultová slovinská formácia Laibach. Ako to vypadalo 28.10.2022 v Paláci Akropolis, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
FOTO: Kristýna S. / KupferKris_Foto
Pražský návrat legendárnych experimentátorov Laibach bol jedným z mnohých koncertov, na ktoré museli fanúšikovia čakať o dva roky dlhšie než bolo pôvodne plánované. Miesto konania sa pritom párkrát zmenilo, ale voľba nakoniec padla na starý-dobrý Palác Akropolis. Slovinci ho naposledy vypredali a inak tomu nebolo ani dnes.
Laibach si aj tentokrát vystačili bez predkapiel a celý večer bol jedine o nich. Členovia zoskupenia, za silnejúceho hlukového podmazu, začali postupne vychádzať na pódium od 20:00. Marina Mårtensson s akustickou gitarou a frontman Milan Fras v kovbojskom klobúku mohli na úvod leckoho prekvapiť. Ak ste však zaregistrovali ich hudbu k filmu "Iron Sky: The Coming Race", zrejme ste boli v obraze. Kapela totiž kompletný prvý set venovala skladbe "Love Is Still Alive", pochádzajúcej práve z tohto soundtracku. Ústredný motív postupne rozvinula do mnohých, prevažne inštrumentálnych variácií, v ktorých sa dosýtosti „vyřádili“ obaja klávesáci i gitarista. Samozrejmosťou boli videoprojekcie, väčšinou dosť psychedelické. Milan sa v tých momentoch na pódiu takmer neukázal; o občasné vokály sa postaral jeho kolega za syntezátorom, Luka Jamnik, aj to za pomoci vokóderu. Dookola sa opakujúci text oslavujúci „Surfing Through the Galaxy“ však mnoho vody nenamútil, a asi nie som sám, koho potešila avizovaná prestávka. Tá nastala už po necelých 40 minútach.
„Ordnung und Disziplin!“ Týmto príkazom odštartoval Milan Fras druhú časť programu. Kto bol zvedavý na ukážky z tohtoročnej dosky "Wir Sind das Volk", ten sa teda dočkal. Nasledovalo pár ďalších kúskov v nemčine, napríklad "Ich bin der Engel der Verzweiflung" či "Als Geist". Predvedené skladby boli väčšinou pokojnejšie, občas až hypnotické, neraz takmer v ambientných vodách. Avšak vystúpenie postupne nabralo na obrátkach, najmä čo sa týka hudobnej pestrosti a žánrovej rôznorodosti. Slovinskí vizionári dávno prekročili hranice martial industrialu, stále sú prevažne elektronická banda, no vďaka bubeníkovi s gitaristom neraz pritvrdili a v zopár momentoch ponúkli aj niekoľko tvrdorockových fragmentov. Nechýbali ďalšie vkusné videoprojekcie s množstvom silných motívov. Milan sťaby multilingvista nás „komandoval“ dovedna tromi jazykmi. Po angličtine a nemčine prešiel do rodnej reči, aby "Smrt za Smrt" pripravila pôdu pre ďalšiu koncertnú tutovku, "Ti, ki Izzivaš". Pre mňa vrcholné chvíle večera!
To ale stále nebolo všetko; Laibach totiž pražskému publiku nadelili o takmer pol hodinu hudby viac, než bolo pôvodne avizované. Kapela nezostala nič dlžná svojej povesti provokatérov, a na videoprojekcii sa po celej plejáde politikov objavil i Putin (počas coververzie rockovej klasiky "Sympathy For The Devil"). V závere ešte zostal čas na klipovku "The Coming Race", ako ďalšiu pripomienku vyššie spomínaného soundtracku. Šesťčlenná zostava napokon definitívne zišla z pódia, a na scéne zostal svietiť len smutný nápis: „We won't be back“.
Sečteno a podtrženo: O tom, že Laibach tvoria nadčasovú hudbu, asi nemusíme polemizovať. Dlhodobo to dokazujú svojimi dielami, a dnes to podľa očakávania znovu potvrdili ďalším majestátnym predstavením. Hravo dokázali vypredať priestory Palácu Akropolis, takže je jasné, že divácky záujem o túto legendu stále trvá. A som si istý, že ešte dlho trvať bude.
Za udělení akreditace děkujeme agentuře Obscure Promotion.
Přidat komentář
Vzhledem ke zvýšenému množství spamu je diskuse moderována. Schválení vašeho komentáře může trvat až 48 hodin.