Fajo Mephisto | 20.07.2020 15:26

Jak se díváte na kapely, které během svojí existence stinou vystřídat hned několik odlišných stylových škatulek? Může se podobný veletoč někdy i podařit? Zdá se, že se výjimky najdou.

Secrets of the Moon - Black House
Vydal: Lupus Lounge, Prophecy Productions

Nemecká formácia Secrets of the Moon patrila dlhé roky k stáliciam blackmetalovej scény. Po poslednom CD "Sun" (2015) si vybrala zatiaľ najdlhšiu tvorivú pauzu a tento rok sa o slovo prihlásila s novým dielom. Už úvodné single napovedali, že sa bude jednať o výraznú zmenu štýlu. Poďme si teda rozobrať celkový výsledok v podobe samotného albumu "Black House".

Bez zbytočného naťahovania vám prezradím, že žánrový odklon skutočne nastal, a to rovno do vod gothic rocku, len s občasnými odkazmi na metalovú minulosť. Nové smerovanie Nemcov je zjavné už od úvodnej skladby "Sanctum". Tá nám v plnej kráse predstavuje dve gitary, kombináciu melodických motívov, vybrnkávačiek a najmä úspešnej súhre „riff vs. melódia“. S tým korešponduje aj spev Phila Jonasa, ktorý síce nijak neurazí, drží sa v stredných, post-punkových polohách a do hĺbok sa nepúšťa. V závere songu dojde aj na tvrdší vokál - aby sa nezabudlo, že páni majú metal stále v krvi.

Secrets of the Moon - Veronica´s Room

Nasledujúca "Don't Look Now" je o čosi pomalšia, s melancholickým, až mierne doomovým „feelingom“ a vkusnými klávesami v pozadí. Tie sa postupne objavujú vo väčšine skladieb a príjemne doprevádzajú gitary, ktoré majú samozrejme hlavné slovo. Jeden z vrcholov dosky prichádza v singlovke "Veronica's Room". Z nej mi takmer padla sánka (a to sa mi pri novej hudbe už dávno nestalo). Slušný rozbeh za zvuku melodického riffu, následne krátky oddych s gitarovou melódiou, a konečne chytľavý refrén, najmä zásluhou krásne poskladaných, zdvojených vokálov. Na záver ešte bonus v podobe lahodného sóla, a jasná koncertná záležitosť je na svete!

"He Is Here" sa po takejto smršti emócií len ťažko dostáva pod kožu, za zmienku však stojí aspoň mohutný zvuk basgitary. "Cotard" začína akustickou gitarou, aby sa postupne prehupla do tradičného módu. Ďalšie silné momenty, chytľavé vokálne linky a celkovo jedna z najtemnejších piesní albumu. Druhú stranu platne otvára titulná "Black House". Ani tá sa svojou „rýchlosťou“ nikam neponáhľa, ale predsa je o čosi živelnejšia. Najmä má v sebe čosi magické - takto by možno zneli ALICE IN CHAINS, keby sa rozhodli do svojej tvorby pridať esenciu súčasných SECRETS OF THE MOON.

Secrets of the Moon - Earth Hour

V nasledujúcich dvoch kúskoch akoby kapela mierne strácala silu (proste už neservíruje také výrazné nápady), avšak verím jej každú jednu notu. Svižná a relatívne hitová "Earth Hour" vás na záver vytrhne z temnoty. Opäť musím pochváliť zdvojené vokály; dojde dokonca aj na vyššie polohy, všetko prevedené vkusne a bez zaváhania. Secrets of the Moon svojich starých fanúšikov šokovali, o tom niet pochýb. „True“ blackmetalisti tento album neprekusnú, to však kapelu vôbec nemusí mrzieť.

Tá úspešne pootvorila dvere do (pre seba) novej hudobnej dimenzie moderne znejúceho gothic rocku s odkazmi na príbuzný post-punk. Nechýbajú však ani fragmenty metalovej minulosti. Tie sú patrné najmä u bicích, ktoré sú výborne ozvučené a zahrané dostatočne „heavy“. Celková atmosféra "Čierneho domu" je natoľko potemnelá, že ho pasujem za predbežného adepta na album roka. Veľmi príjemné a nečakané prekvapenie!

Hodnocení: 89%